reklama

Meru + 20 ôsmy rok

V tom roku sme často v krčmových debatách preberali pravdepodobnosť toho, že nás Sovieti obsadia. Zväčša sme dospeli k názoru, že nie. V päťdesiatomšiestom obsadili Maďarsko, ale to bolo dávno. Svet sa odvtedy zmenil. Aspoň sme si to mysleli...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

21. augusta 1968 som mal dovolenku. Bol to posledný deň dovolenky, strávil som ho v Banskej Bystrici, kde som vyrastal a chcel som si dobre pospať. Poriadne ma teda rozhorčilo, keď mi ráno pred piatou búchali na dvere: „Vstávaj, spojenci nás obsadzujú." V polospánku som si hovoril: kvôli takejto hlúposti ma budia.

Potom som však prišiel k zmyslom, vstal som a išiel som sa pozrieť do mesta, či sa bude organizovať nejaký odpor. O nejakom odpore však nebolo ani chýru, ani slychu, len pred obchodmi s potravinami boli obrovské šóry ľudí. Zastal som si do jedného, aby som mame niečo kúpil. Podarilo sa mi však zohnať len dva kg medu. Pomyslel som si: aspoň dobrý zdroj energie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Popoludní som odišiel do Brezna, kde som vtedy pracoval. Večer tam dorazili sovietske kolóny. Otočili sme dopravné značky, takže predvoj išiel nesprávnym smerom (možno na Pohorelú - už si to presne nepamätám), potom sa vracal a kolóna v meste zastala. Po celej republike sa šírili inštrukcie „Neklaďte odpor, ale vysvetľujte ruským vojakom, že prišli zbytočne - u nás žiadna kontrarevolúcia nie je." Mne sa to zdalo zvláštne a divil som sa: to si vypapuľujeme slobodu? Ale som si aj povedal: som ešte mladý chlapík a toto hovoria skúsení... Veľmi som sa teda nehádal a spolu s ostatnými som sa pokúšal vysvetľovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ruskí vojaci sediaci na dosť otlčených náklaďákoch, však zväčša boli na smrť unavení a na nejaké debaty nemali záujem. Obstali sme teda aspoň jeden gazík, v ktorom sedel ruský oficier s niekoľkými vojačikmi. Otvárali sme dvere a kričali sme na nich „Idite domoj!" Potom oni dvere zabuchli, my sme ich zase otvorili a všetko sa zopakovalo. Po chvíli oficier mal toho dosť a zakričal na jedného z vojačikov „Vybirjaj puľemjot!"

Na moje dosť veľké prekvapenie sa mu však vojak na jeho rozkaz vykašľal a nič nevyberal. Zato ale oficier vytiahol z puzdra pištoľ. Obzrel som sa a vidím, že všetci tí, čo chceli len debatovať a vysvetľovať zmizli ako smrad a pri gazíku som stál sám. Zakričal som ešte raz „Idite domoj!" Tento raz som sám zabuchol dvere a odpochodoval som. Ale som sa rozhodol: neostanem tu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a potom som emigroval a dvadsať rokov som po svete budoval cudzie ríše.

Blúdil som ďaleko,

Chodil som blízko,

Vzlietal som vysoko

A padal nízko.

Tento veršík som niekde vyčítal, sám by som sa naň nezmohol. Zdá sa mi však výstižný. A na záver - podľa mňa sme sa v šesťdesiatomôsmom zachovali zbabelo. Na dvadsať rokov prišlo ďalšie komunistické zovretie a ono ešte stále negatívne ovplyvňuje životy ľudí v tejto krajine.

Štefan Konkol

Štefan Konkol

Bloger 
  • Počet článkov:  106
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som spisovateľ, cestovateľ a karatista. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu